Vítam vás na mojom kvetinkovom blogu!





Blog založený 27.01.2011





Figovník

12. ledna 2014 v 8:47 | Latryna |  Flóra

(Ficus carica)
Je to pravý figovník, ktorý nám rodí chutné plody.

Rod Ficus s jeho asi 700 druhmi sa radí do čeľade morušovitých, ktoré rastú ako stromy, kry alebo liany. Jedlá figa je opadavý ker alebo malý strom s dekoratívnymi, veľkými, laločnatými listami.
Dobre odoláva chladu a rodí stredne veľké až veľké figy zvonkovitého tvaru. Plody sú purpurovo-hnedé a majú sladkú a jemnú dužinu ružovkasto-jantárovej farby. Dorastajú do veľkosti asi 5cm a sú dobrej až veľmi dobrej kvality, s malým počtom semien. Hlavná úroda začínajúca uprostred júla pozostáva z veľkých plodov, zatiaľ čo skorá úroda nazývaná brepa prináša malé plody. Nezrelé plody a konáriky obsahujú šťavu, ktorá môže podráždiť oči a pery.



Figovník miluje slnko. Má veľa povrchových koreňov, ale súčasne preniká do hĺbky. Plochu minimálne 1 m2 prekypríme a vylepšíme značným prídavkom kompostu do hĺbky nejmenej 40 cm. Zásoby živin by mali byť vysoké, vrátane vápníka, len s dusíkom opatrne. Figovník sadíme v apríli minimálne 50 cm od steny, mierne hlbšie (asi o 5 cm) a počas leta výdatne zalievame. Výhonky vedieme rovnobežne so stenou. V decembri pružné letorasty opatrne postupne ohneme k zemi, zaistíme proti uvolneniu a zakryjeme aspoň 30 cm pôdy, lístím, slamou alebo iného vzdušného izolačného materiálu. Na mrazuvzdornosť sa názory líšia a iste sú značné rozdiely medzi odrodami. Letorasty vydržia niečo medzi -9 až -16 °C. V našej priemernej zime nechránené na povrchu pôdy pomrznú pravidelne. Vďaka veľkej regeneračnej schopnosti však na jar figovník opäť raší. Odkrývame v polovici apríla a prihnojíme krík dávkou 50 až 100 g Cereritu. Ker tvarujeme vyrezávaním silnejších vetví tak, aby sme mali stále mladé ohybné výhony. Aj keď májové mrazíky niekedy spália listy, dosiahneme čoskoro ker 1,5 m i viac. Zrelé figy budú na jeseň na jednoročnom a dvojročnom dreve.

Tri spôsoby, ako si rozmnožiť figovník:
Ak máme dostatok trpezlivosti, môžeme sa pustiť do pestovania zo semienok, ktoré získame z čerstvých alebo sušených plodov. Pozorne ich zbavíme dužiny, prepláchneme vodou a zasadíme do zmesi rašeliny a piesku. Semená klíčia mesiac, niekedy aj dlhšie. Dostatočne veľké semenáčiky potom presadíme do samostatných nádob.
Ďalším spôsobom je rozmnožovanie odrezkami, ktoré odoberieme z rodiacej rastliny, najlepšie skoro na jar, keď je teplota nad 0 °C, narežeme výhonky, z ktorých na odrezky použijeme strednú časť hrubú desať až pätnásť milimetrov. Odrezky upravíme na dĺžku desať až pätnásť centimetrov s tromi až štyrmi púčikmi. Odrezky dlhé asi 15 cm necháme zasušiť dva dni pri teplote okolo 10 °C, potom ich napicháme hlboko do ľahšieho substrátu, najlepšie do teplého pareniska. Substrát udržujeme mierne vlhký. Aj zakoreňovanie odrezkov trvá dlho - 60 až 90 dní a nebýva vždy úspešné. Musíme počítať s tým, že mnoho z nich zhnije. Zakoreňovanie môžeme urýchliť použitím stimulátora. Zakorenené odrezky presadíme, pri manipulácii dávame pozor, aby sme mladé korene nepolámali. Po presadení pestujeme rastliny v polotieni a postupne ich privykáme na priame slnko.Tento druh nepotrebuje žiadne cudzie oplodnenie. Kvitne trikrát do roka. U nás dozrieva vonku prvá a čiastočne druhá generácia plodov.
Najúspešnejšie je rozmnožovanie potápaním. Postupujeme tak, že výhonok ohneme a zasunieme do pôdy, v ktorej ho upevníme kovovým háčikom. Po zakorenení ho odrežeme od materskej rastliny a vysadíme do samostatnej nádoby. Takto zakorenená rastlina prináša plody už v ďalšom roku.

Pestovanie v nádobe
Keď sa rozhodneme pestovať figovník v nádobe, musíme počítať s tým, že budeme potrebovať čoraz väčšiu a väčšiu nádobu, a teda aj dostatočný priestor, pretože veľmi bujne rastie. Prvých päť rokov ho presádzame každý rok. S koreňovým balom pritom zaobchádzame veľmi opatrne, aby sme nepoškodili korene. Nikdy však nepresádzame v období vegetačného pokoja. Pôda by mala byť zmesou listovky a bežného substrátu s prídavkom suchého slepačieho trusu a piesku. Staršie rastliny stačí presadiť každé tri alebo štyri roky, pričom časť koreňov po obvode odrežeme, dosypeme čerstvý substrát a zasadíme do pôvodnej nádoby.
V zime rastlinu umiestnime v chladnej miestnosti s teplotou 6-8 °C. Zalejeme len párkrát za zimu. Na jar, v polovici marca, ju prenesieme do miestnosti s teplotou asi 16 °C a polievame častejšie, najlepšie odstátou vodou. Keď začne pučať, tak aj prihnojujeme, v období rastu každých štrnásť dní. V apríli už rastlinu počas dňa môžeme vyložiť von, a to na chránené miesto do polotieňa. Až po otužení ju umiestnime na slnečnom mieste. Keď máme istotu, že cez noc nehrozia mráziky, môžeme ju nechať vonku aj cez noc. Vhodné je zapustiť celú nádobu do zeme, aby sa neprehrievali korene.
Chorobami u nás figovníky netrpia. V nevetranom skleníku sa občas môžu na mladých rastlinách objaviť molice. Na praskajúcich plodoch môžu škodiť mravce a osy, ktoré láka sladká vôňa dužiny.
Figovník je silno rastúcou drevinou a nádoba vhodná pre neho za niekoľko rokov musí mať priemer aspoň 30 cm, čo predstavuje hmotnosť viac ako 20 kg. To je závažné, najmä ak ho sťahujeme po schodoch. Figovník sadíme do čo najlepšej humóznej pôdy a každoročne meníme hornú vrstvu. Pri presádzaní je často nutné odrezať niektoré silné korene, čo figovník dobre znáša. Počas leta priebežne prihnojujeme plným hnojivom, prípadne i na list (0,2% roztok).
V nádobách si vzhľadom k bezmrazému zimovaniu môžeme vytvoriť veľmi elegantný stromček na nízkom asi 40 cm kmeni s 5 až 7 vodorovne odstávajúcimi konármi. Vzhľadom k tomu, že figovníku opadávajú listy, je možné prezimovať v ktoromkoľvek, i tmavom, priestore s teplotou tesne nad nulou. Zalievame veľmi opatrne. Figy môžeme mať, ako z prezimovaných plodov, tak aj na jeseň. Pri náhlych teplotných zmenách po prenášaní však môžu opadať.

Ak je teda v črepníku, musí sa v období vegetácie na jar a na jeseň pridávať vyššia dávka hnojiva a vody.
Figovník obyčajný potrebuje priepustnú pôdu, pretože nepriaznivo reaguje na premokrenú pôdu. Vysadený v záhrade nepotrebuje takmer žiadnu opateru. Pre istotu sa odporúča mladé rastlinky v prvom a druhom roku prikryť na zimu lístím a vetvičkami z jedličky. Počas zimných mesiacov sa polieva iba tak, aby substrát nebol suchý. Hnojí sa od začiatku tvorby nových výhonkov až do augusta. Neskôr sa výživa zastaví, aby drevo mohlo dozrieť.

Keďže je moja figa mladá, dala som ju prezimovať do skoro dokončeného podkrovia. Fige sa tu zapáčilo a nahodila plody:


Na jar pôjde samozrejme von a tam už zostane aj cez zimu...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kitty Kitty | E-mail | Web | 13. ledna 2014 v 11:25 | Reagovat

Ty máš pro takový rostliny cit i velmi dobré podmínky i v podkroví (bývalé zimní zahradě). Tobě by dobře rostla i "noha od stolu". Zkoušet to nebudu, ale sledovat u tebe ano ;-P

2 Latryna Latryna | 14. ledna 2014 v 4:22 | Reagovat

Haha, to podkrovie nie je bývalá zimná záhrada - bude ňou stále akurát pribudne ešte jeden okrasný kvet : JA!☺ ☺

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.