Vítam vás na mojom kvetinkovom blogu!





Blog založený 27.01.2011





Páchnúca krása

28. listopadu 2013 v 5:56 | Latryna |  Flóra

Amorfofalus Rivieri (AMORPHOPHALUS) - áronovité
Pre túto "raritku" je príznačné ostro ohraničené striedanie kvetnej a listovej generácie.


Zo sploštenej dospelej hľuzy vyrastá na jar jediný dáždnikovitý list, alebo metrový zelenohnedý až špinavočervený bizarný "kvet". Úvodzovky sú namieste - všetky áronovité rastliny vytvárajú podivuhodne vyzerajúci, takzvaný biologický kvet, ktorý je v skutočnosti rafinovane stavaným súkvetím zloženým z dvoch dôležitých častí: z pretiahnutej osi a listovitého tulca, ktorý celý "kvet" pred "rozkvitnutím" obaľuje a chráni. Neskôr sa rozvíja do charakteristického tvaru pre jednotlivé rody a druhy. Na kvetnej osi, nazývanej aj kvetná palica, sú uložené desiatky drobných jednopohlavných kvietkov.
Kvetné orgány dokážu vydávať ostrý a intenzívny zápach, čo slúži na nalákanie opeľovačov - mäsiarok a ďalšieho zdochlinožravého hmyzu. Okrem toho dokáže súkvetie počas kvitnutia pomerne výrazne zvýšiť svoju teplotu voči okoliu. Táto schopnosť, v rastlinnej ríši nevídaná, prispieva k intenzívnejšiemu uvoľňovaniu páchnucich látok a zároveň k prilákaniu tých druhov hmyzu, ktoré vidia v infračervenom spektre. Zápach pripomína riadne skazené mäso. FUJ!


Rekordmanom rastlinnej ríše z rodu Amorphophalus pochádza aj druh s jedným z najväčších súkvetí na svete - amorfofalus obrovský (A. titanum). Jeho "kvet" môže dosiahnuť pri metrovej šírke výšku až 2 metre! Očití svedkovia, ktorým sa pošťastilo vidieť rozkvitnutú a do širokého okolia silno páchnucu rastlinu v prírode, opisujú svoje zážitky ako stretnutie s bizarnou bytosťou z iného sveta. Zaujímavý je však aj v období, keď nekvitne. Jeho jediný obludný list má dlhú škvrnitú stopku hrubú ako kmeň mladého stromčeka. Naň nasadajúca čepeľ je vynášaná do výšky aj vyše troch metrov a je vejárovito formovaná do niekoľkonásobne perovito strihaných lalokov. Veľmi účelne a takmer dokonale rozložený list zaberá značnú plochu a v prítmí pralesa je účinným asimilačným aparátom pumpujúcim do postupne narastajúcej hľuzy nepretržitý prúd zásobných látok. Životnosť listu je asi deväť mesiacov, zvyšnú časť roka hľuza odpočíva v zemi. Len čo podzemný orgán narastie do konečnej veľkosti, čo vraj trvá sedem rokov, rastlina vyženie namiesto listu už opísané podivuhodné smradľavé ale krásne súkvetie. S hromadením zásobných látok do hľúz súvisí aj využitie niektorých druhov amorfofalusov ako potraviny. Príkladom môže byť u nás najčastejšie pestovaný juhočínsky amorfofalus Rivierov (A. rivieri, niekedy nazývaný aj "konjac"), ktorého varené či pečené hľuzy vraj vynikajúco chutia. U nás si však na amorfofalusoch nepochutnávajú ľudia, ale skôr slimáky a myši, preto pozor na ne najmä pri letnom pestovaní vo voľnej pôde alebo pri zimnom skladovaní.

V našich domovoch a predovšetkým v špecializovaných zbierkach sú veľmi vzácne pestované aj rastliny z rodu Sauromantum, v zbierkach milovníkov rastlinných kuriozít reprezentované najmä druhom S. venosum. Oproti amorfofalusom majú tieto rastliny jednu veľkú výhodu - dcérske hľuzy rýchlo dospievajú a potom už kvitnú každoročne, na rozdiel od amorfofalusov, ktoré kvitnú nepravidelne a najmä v horších pestovateľských podmienkach môžu nastať aj mnohoročné prestávky. Bizarné súkvetia so zahnutým škvrnitým tulcom vyrastajú začiatkom jari aj na hľuzách uložených voľne bez substrátu. Až po odkvitnutí rastliny zakoreňujú a vyvíjajú jediný list podobný asimilačnému orgánu amorfofalusov.

Vzhľadom na svoj pralesný pôvod rastliny oboch rodov dobre znášajú prítmie bytu a pritom nevyžadujú žiadnu zvýšenú vzdušnú vlhkosť, stonka sa však kriví - ťahá za svetlom. Hľuzy sadíme do hĺbky najmenej osem až osemnásť centimetrov do ťažkej humóznej pôdy v období, keď sa o to samy prihlásia pučaním rastových vrcholov, čo býva na prelome marca a apríla. Keď sa objavuje súkvetie, môžeme hľuzu stabilizovať ponorením do menšieho prázdneho črepníka a zasadíme ju až po odkvitnutí. Polievame striedmo, substrát by rozhodne nemal byť trvalo premokrený. Prihnojenie nie je na škodu. Rovnako aj letnenie v polotieni a pri dostatočnej ochrane pred prudším vetrom rastlinám určite pomôže nahromadiť viac zásobných látok. Na jeseň, keď listy samy odumrú, vyberieme hľuzy z pôdy a uložíme voľne alebo do mierne vlhkej rašeliny v pivnici.
Moje osobné skúsenosti :
Čím je hľuza staršia, tým je rastlina vyššia a mohutnejšia. Mala som asi 10 rokov starú hľuzu a bez problémov som sa pod vyrastenú rastlinu postavila ! Našťastie, amorfofalus mi nikdy nezakvitol, pretože smrad tohoto kvetu je doslova neznesiteľný a tak som nemala starosť, kam ho dať. Ako ho pestujem? Malú hľuzu oddelím od materskej rastliny - na jeseň, zasadím ju, veľmi málo polejem a črepník uložím na hornú skrinku kuchynskej linky. Až v januári črepník prenesiem na slnečné okno v izbe a zalievam mierne, raz týždenne. Cca do dvoch mesiacov začne z povrchu zeminy vyrastať malinká ružová stonka - asi preto nesie vo svojom názve "falus", nápadne totiž pripomína malú "cicinku"! Stonka pomaly rastie, ťahá sa za svetlom, preto črepník otáčam. Z malej hľuzy vyrastie aj malá rastlinka. Na konci stonky sa rozvetvuje do 4 až 6 konárikov s listami, takže môj súkromný slovenský názov pre túto rastlinu je "dáždnik", tak mi totiž pripadá. Cez leto črepník umiestnim do záhradky do závetria, pretože stonka je krehká, dutá a vietor by ju mohol zlomiť. Na jeseň stonka s listami odumiera - zhnedne, ohne sa a ľahko ju opatrne oddelím od hľuzy, ktorú ponechám v črepníku a opäť uložím do kuchyne "prespať".
Pred pár rokmi mi uhynula pôvodná cca 10 ročná hľuza, ktorá našťastie mala "detičky" a tak začíname znovu. Môj známy má však dcérsku hľuzu z tej mojej pôvodnej, má ju v práci na tak ideálnom mieste, že rastline sa tam darí lepšie, ako v jej pôvodnom domove. Akurát má problém, keď mu "dáždnik" zakvitne! Kolegovci síce riadne šomrú, no touto rastlinou sa každému chvália a tak ju počas smradu strpia - vyloženú na svetlej chodbe.
Bohužiaľ, v lete 2010 nejaký hajzlík mu počas dovolenky hľuzu jednoducho ukradol...

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.